Naše myšlienky vytvárajú našu osobnosť

Aristoteles už 400 rokov pred Kristom povedal, že „Najpozoruhodnejšie na človeku je jeho schopnosť myslieť.“.

Každý človek je schopný myslieť a je dôležité si uvedomovať závažnosť nášho myslenia. Človek je tým, na čo každý deň myslí. Obsah nášho myslenia, o čom premýšľame a čomu veríme, charakterizuje našu osobnosť, vytvára náš život a do veľkej miery formuluje našu budúcnosť.

Naša schopnosť myslieť prebieha v mozgu. Neuróny (nervové bunky) majú veľa kontaktov, ktorými kontaktujú okolité bunky (vytvára sa akási sieť neurónov). Nervové vlákno nie je „spojitý kábel“, jednotlivé bunky sa navzájom nedotýkajú (je medzi nimi medzera), prenos z jednej bunky na druhú je realizovaný pomocou chemických molekúl.

img

Mozog je zložitý orgán. Dal by sa prirovnať k superpočítaču s neobmedzenou kapacitou. Miesto čipov (ktoré sú v počítači) sa v mozgu nachádzajú neuróny. Mozog má vlastný komunikačný systém, prostredníctvom ktorého komunikuje a riadi celé naše telo. Využíva niekoľko komunikačných kanálov súčasne (v počítačovej terminológii by sa hovorilo o paralelizme) a riadi naše telo aj bez nášho vedomia. Vyhodnocuje množstvo podnetov a pocitov, s ktorými prichádzame do kontaktu a niektoré z nich ukladá do pamäti (niektoré udalosti si pamätáme na celý život).

Naše myšlienky a pocity majú fyzickú podstatu. Keď premýšľame, tak praktizujeme mozgovú chémiu. Naše myslenie je akýsi tok informácii, ktorý je previazaný „biochemikáliami“ (neuropeptidy a ich receptory). Neuropeptid je bielkovina, ktorá sa uvoľňuje v našom mozgu a následne pôsobí na bunky v celom tele.

Na povrchu každej bunky sú prijímače (receptory) a neuropeptidy zapadajú do receptorov buniek ako kľúče do zámku. Následne neuropeptid pôsobí na danú bunku (do ktorej zapadol). Neuropeptid je schopný meniť svoje priestorové usporiadanie vplyvom špeciálnych myšlienok a emócii, tzn. vplyvom našich myšlienok a emócii dokáže meniť svoj tvar a tým je schopný zapadnúť do receptoru inej bunky. Vplyvom negatívnych emócii tak môže neuropeptid zapadnúť a pôsobiť na inú bunku (napr. bunky nášho imunitného systému), alebo spôsobovať iné nežiaduce reakcie.

Ak má človek negatívne skúsenosti (opakované slovné útoky, fyzické útoky, sexuálne zneužívanie a pod.), má tieto negatívne myšlienky hlboko uložené v pamäti zväčša na celý život. Myšlienky asociované s týmito skúsenosťami uvoľňujú v mozgu negatívne chemikálie, ktoré takisto pôsobia na naše nervové bunky po celom tele.

Je množstvo chronických chorôb, ktoré majú pôvod v zlom životnom štýle. V dnešnej dobe je to priam epidémia toxických emócii v našej kultúre (veľa ľudí prežíva veľa negatívnych emócii, veľa negatívnych skúseností, sú vystavení rôznym vonkajším tlakom, s ktorým sa nedokážu vyrovnať). Existuje priama väzba medzi negatívnymi emóciami (ako napr. depresia) a zvýšenému riziku vzniku nádorov a srdcových chorôb. Náš myšlienkový život, naše postoje a zvyky, sú značne zodpovedné za naše telesné aj duševné zdravie.

Myslím, že telo a duša reagujú na seba vzájomne, so sympatiami. Zmena stavu duše pôsobí na telo a naopak.“ (Aristoteles)

S Aristotelom súhlasí aj súčasná veda – spojenie našej mysli a nášho tela je veľmi reálne. Naše myšlienky a emócie jednoznačne formulujú naše postoje a správanie.

Škodlivé (jedovaté, toxické) emócie tvoria podmienky pre množstvo zdravotných problémov, ktoré sa prejavujú na tele, ako aj na mysli (hnev, depresie, obavy, mrzutosť, úzkosť, frustrácia, strach, žiaľ, vina, ..). Až 87% chorôb má pôvod v našom (negatívnom) myslení a len 13% chorôb má pôvod v genetike, prostredí, životospráve... Je veľmi dôležité to, akým spôsobom premýšľame, či sme pozitívne alebo negatívne nastavení.

Pri pozitívnom myslení sa v mozgu uvoľňujú pozitívne chemikálie a tieto chemikálie putujú po celom tele a pôsobia na jednotlivé bunky nášho tela a teda ovplyvňujú naše telo. Pozitívne myslenie produkuje pozitívne chemikálie, ktoré pozitívne vplývajú na naše telo. Keď je človek pozitívne naladený, zvyšuje sa jeho schopnosť budovať si pamäť, rozvíjať inteligenciu. Ak je človek „v pohode“ tak aj jeho imunitný systém lepšie pracuje.

Každého z nás napádajú aj negatívne myšlienky. Nedá sa im na 100% vyhnúť. Často majú aj reálne opodstatnenie. Negatívne myšlienky je však možné do istej miery kontrolovať.

Všetky vonkajšie vnemy, ktoré prichádzajú do nášho mozgu, sú nejakým spôsobom spracovávané. Mali by sme ale kontrolovať, aké myšlienky vpustíme do mozgu, s akými budeme ďalej pracovať a ktoré necháme, aby sa vryli do našej pamäti.

Nemôžem zabrániť tomu, aby vtáci lietali nad mojou hlavou, ale môžem im zabrániť, aby si na mojej hlave urobili hniezdo.“ (Luther)

Nedokážeme ovplyvniť alebo zabrániť tomu, aby našou hlavou preletela negatívna myšlienka, lebo náš mozog spracováva množstvo podnetov z okolitého sveta (ktorý nie je vždy pozitívny). Čo ale dokážeme, je, že zabránime, aby sa takéto negatívne myšlienky usadili v našom mozgu a ovplyvňovali naše myslenie a teda aj celý náš život. Negatívne myšlienky dokážeme vedome vytlačiť, alebo ich nahradiť pozitívnymi myšlienkami.

Dôležitá je väzba medzi tým, čo si myslíme a čo hovoríme. Ak si niečo myslíme a aj to hovoríme, tak sa to umocňuje (má to spätnú väzbu). Ak máme negatívnu myšlienku a ešte to potvrdíme negatívnym tvrdením, tak sa negatívna myšlienka v mozgu usadí veľmi dôkladne do negatívnej pamäti, ktorá je najsilnejšia (najviac si pamätáme negatívne spomienky, negatívne zážitky, negatívne skúsenosti).

Spôsob nášho myslenia do veľkej miery ovplyvňuje to, ako sa správame, čo cítime a ako žijeme. Zmenou nášho myslenia dokážeme zmeniť náš život. Stačí, aby sme miesto poloprázdneho pohára začali vidieť poloplný, aby sme miesto nášho neúspechu a zlyhania videli skúsenosť, ktorá nám dala poučenie a posunula nás dopredu.

Spracované z prednášky RNDr. Jarmily Králové, Ph.D.