Prečo netrestať deti za chyby, ktoré robia?

Určite to poznáte zo svojho detstva, kde to všetko začalo (vyliali ste pohár, rozbili ste tanier, neupratali ste si hračky, ...), zo školy, kde to pokračovalo (prišli ste neskoro do školy, nespravili ste si úlohu, nenaučili ste sa dostatočne na písomku, ...) a pokračuje to celý život. Ak ste spravili chybu, prišiel za ňu trest – či už od rodičov, od učiteľov, od šéfa, od spoločnosti, ....

Chyba by však nemala byť niečím negatívnym. Nie je to výsledok neúspechu, naopak, je to predpoklad budúceho úspechu. Chyba je pozitíva spätná väzba a mala by nás vyburcovať k ešte väčšej iniciatíve. Značí totiž, že to čo robíme, musíme ešte vylepšiť aby sme dosiahli vytýčený cieľ.

Málokto si uvedomuje, že už od narodenia je celý náš život sprevádzaný jednou chybou za druhou. Keby nás rodičia trestali za každú chybu, ktorú sme spravili kým sme sa naučili chodiť, asi by sme sa všetci len prevaľovali na mieste. Ak by nás trestali za každú chybu, ktorú sme spravili kým sme sa naučili svoje prvé slovo, asi by sme ho nikdy nevyslovili. A takto by som mohol pokračovať do nekonečna.

Čo v skutočnosti motivuje študenta viac - dobrá, alebo zlá známka (úspech, alebo neúspech). Neviem ako u vás, ale ja keď som dostal zlú známku, mal som z nej aj zlý pocit. Na druhú stranu z dobrých známok som mal dobrý pocit, nakoľko mi hovorili, že moja snaha a vynaložené úsilie stálo za to (čo sa pri zlých známkach povedať nedalo - tie ma naopak skôr demotivovali). Vždy keď som neuspel (u mňa to bola najmä angličtina), rezignoval som. Povedal som si, že na jazyky proste nemám hlavu. A toto je žiaľ každodenná realita neúspešných ľudí - akonáhle neuspejú na prvýkrát, rezignujú. Niektorí to skúsia ešte druhýkrát, vytrvalejší tretíkrát, no ak sa výsledok nedostaví, rezignujú tiež. Mnohí si ešte k tomu aj povedia: "Ja som to vedel, že to nevyjde, prečo som to len skúšal!".

Akú známku by asi dostal Edison z fyziky, ktorý na rozsvietenie žiarovky potreboval tisíce pokusov? Asi by z nej prepadol. Ale on to nevzdal. Každá chyba ho posunula o malý kúsok dopredu, až sa mu to nakoniec podarilo. Aj napriek tomu, že o ňom toľko ľudí pochybovalo, on to nevzdal a išiel za svojim cieľom. A dosiahol ho. Stal sa úspešným, lebo zakaždým vstal, poučil sa a pokračoval.

Deti by sa nemali báť trestu za neúspech a nemali by byť odmeňované za (úspešný) výsledok - mali by byť odmenené za snahu, ktorú vynaložili na to, aby dosiahli cieľ. Pri neúspechu by mali byť podporované, aby to nevzdávali, poučili sa z chyby, postavili sa a pokračovali ďalej. Chyba by nikdy nemala byť hanba. Hanbou je nepoučenie sa z chyby.

Keď je človek ešte malý, potrebuje podporu rodičov. Len vďaka nej totiž spraví svoj prvý krok a vysloví svoje prvé slovo. Pri neúspechu v škole (ak dostane zlú známku alebo zlé vysvedčenie) by nemal nasledovať trest. Ruku na srdce, nie je zlé vysvedčenie obrazom aj toho, že ste svoje dieťa, milí rodičia, nedostatočne podporovali, nedostatočne sa mu venovali a nepomohli ste mu vstať, keď spadlo?

Ak je dieťa už odmalička trestané za chyby ktoré robí a ak to v škole pokračuje, je jasné, že si to nesie celý svoj život a nikdy nebude úspešné. Lebo úspešný človek si svoj úspech vydrel - nespočetne veľakrát spadol a rozbil si kolená, no vždy vstal a šiel ďalej. Chyba ho neodradila, naopak ho posilnila.

V živote som spravil veľa chýb. A aj napriek tomu, že to bolo niekedy veľmi ťažké, vstal som a šiel som ďalej. Za každú chybu ktorú som spravil, za každý pád a za každé rozbité koleno ktoré som mal, som teraz vďačný, pretože to všetko ma posunulo vpred a aj vďaka tomu som teraz tam, kde som. Uvedomujem si ale, že som ešte len na začiatku a že ešte veľakrát padnem, veľakrát si ešte rozbijem koleno alebo dostanem od života poriadny kopanec. Zakaždým sa ale postavím, poučím sa a pôjdem ďalej. A ak náhodou nebudem vládať vstať, tak dúfam, že bude pri mne človek, ktorý ma pochopí, pomôže mi vsať, dodá mi silu a podporí ma v mojej ceste životom.