Sebavedomie

Sebavedomie. Každý z nás ho má. Každý z nás ho niekedy riešil. Každý z nás sa ním už niekedy zaoberal.

Sebavedomie sa prejavuje vo všetkých oblastiach nášho života: očný kontakt, stisk ruky, slovný prejav, vyjadrenie svojho názoru (povedať nie, presadiť svoj názor), vo vzťahoch (oslovenie žien), ...

Sebavedomie je uvedomenie si seba samého. Uvedomenie si svojej jedinečnosti a svojej hodnoty ako človeka. Svojich silných, ale aj slabých stránok. Svojich úspechov ale aj neúspechov. Uvedomovanie si svojich schopností/možností (čoho som schopný, čo dokážem) ale aj svojich hraníc (čo nedokážem, načo talent nemám, čo mi nejde). To, do akej miery a akým spôsobom sa to prejavuje, to hovorí o tom, či sa jedná o zdravé alebo nezdravé sebavedomie (príp. či ide o egoizmus, namyslenosť).

Každý z nás má v sebe sebavedomie (niekto zdravšie, niekto menej zdravé; ale každý si nejakým spôsobom uvedomuje svoje schopnosti a možnosti ktoré má alebo nemá). Ak niekto povie, že nemá sebavedomie, tak asi má na mysli, že má nezdravé sebavedomie. Ale aj nezdravé sebavedomie je sebavedomie a dá sa s ním pracovať. Ak chceme pracovať so sebavedomím, musíme si ho uvedomiť.

Zdravé sebavedomie: uvedomuje si svoju hodnotu, uvedomuje si čo vie/má/dosiahol/dokáže, verí v seba, v svoj talent a schopnosti, pozná svoju hodnotu, váži si seba ... môže robiť čokoľvek čo ho baví, napĺňa a prináša mu radosť. Môže sa pustiť do vecí, do ktorých by sa s "iným" sebavedomím nepustil, lebo by sa bál alebo si nedôveroval, nie je nikým a ničím obmedzovaný. Žiaria mu oči, vyžaruje z neho aura. Sebaistota pri diskusii, očný kontakt s publikom, pevný stisk ruky a i.

Nezdravé sebavedomie: Nedôveruje si, nemá sa rád, nie je so sebou spokojný, nepozná svoju hodnotu, podceňuje sa, neváži si sám seba/čo má/čo dosiahol/svoje úspech, ... Porovnáva sa s inými a trápi sa, že druhý je lepší; dokazuje si, že on sám je slabý/chudobný, lebo je niekto iný silnejší/bohatší. Pozerá do zeme, šedá myška v spoločnosti, stisk ruky ala zdochnutá ryba a i.

Prejav zdravého sebavedomia je napr. aj poznanie svojich hraníc/možností (bojím sa výšok, viem že s tým nič nespravím, tak tam neleziem; ak je to vec, ktorú nedokážem zmeniť tak to akceptujem; ak je to vec ktorá sa dá zmeniť, tak riešim ako to zmeniť, v žiadnom prípade sa neľutujem a netrestám sa za to).

Prejav nezdravého sebavedomia: poznám svoje slabé stránky (ktoré sa dajú zmeniť), trápim sa pre ne, trestám sa za ne, nemám sa pre ne rád, ale nič nespravím pre to, aby som to zmenil.

Slovo sebavedomie (resp. zdravé sebavedomie) sa často zamieňa s egoizmom alebo namyslenosťou. Egoizmus je pritom niečo úplne iné. Ide o porovnávanie sa s iným, pričom z tohto porovnávania vždy vychádzam priaznivo a na základe tohto si uvedomujem, že som lepší resp. že som niekto (ak mám zdravé sebavedomie, toto sebavedomie vyžaruje zvnútra a nepotrebujem ho získavať na úkor druhého).

Dôležité je neporovnávať sa, lebo každý sme jedinečný, iný a vidíme len to pozlátko (a nie cestu, ktorú si človek musel prejsť a čo si musel vydrieť, aby bol tam, kde je teraz a kde ho vidíme my).

Spoločnosť nemá rada "zdravo sebavedomých" ľudí. Ľudia so zdravým sebavedomím majú sny a ciele a idú si za nimi. Ľudia s nezdravým sebavedomím často sni nemajú, alebo ak ich aj majú, sú presvedčení (alebo sa neustále presviedčajú), že sú nedosiahnuteľné (práca je od toho, aby som mal na živobytie a nie na to, aby ma bavila a rozvíjala).

Veľa ľudí s nezdravým sebavedomím nevie hovoriť nie (asertivita). Čím má človek zdravšie sebavedomie, tým jednoduchšie sa mu hovorí nie. Ak cítime, že potrebujeme povedať nie (nemáme čas, nestíhame, je nám to proti srsti, proti nášmu presvedčeniu) máme právo povedať nie. Inak by to bolo na úkor nás a našich potrieb a teda by sme pripustili, že sme niečo menej ako ten druhý, lebo jeho potreby sú dôležitejšie a naše sebavedomie trpí.

So zdravším sebavedomím napr. človek nerieši toľko, čo o ňom hovoria druhí za jeho chrbtom. Naslúcha sám sebe a klebety okolia sú preňho bezpredmetné (má vnútorný zdroj sily a energie a nemusí ho čerpať z vonku). So zdravším sebavedomím si človek začne život viac užívať (žiari, kvitne, ..).

Ako sme si povedali, sebavedomie (nejaké) všetci máme v sebe. Nedá sa teda získať, nedá sa naučiť, nemôže nám ho nikto dať a nemôžme ho nikomu vziať. Máme ho v sebe a buď sme alebo nie sme s ním spokojní.

Ak si myslíme, že nemáme sebavedomie, tak ho musíme len v sebe objaviť (aj keby malo byť nezdravé) a uvedomiť si ho (objaviť svoje sebavedomie znamená uvedomiť si svoje svoju hodnotu, silné a slabé stránky a blablabla).

Cvičenie na uvedomenie si seba samého: na papier do dvoch stĺpcov píšem veci, ktoré mám na sebe rád a vedľa tie, ktoré sa mi nepáčia (nie za 10 minút, pracujem na tom dni-týždeň, každý deň chíľku). Takisto môžem nechať blízke osoby nech to spravia o mne (často si neuvedomujem niektoré skutočnosti o sebe). Následne veci, ktoré sa mi nepáčia, začnem prehodnocovať a zisťovať, ako ich odstrániť/zmeniť, aby som bol spokojný so sebou.

Ak so svojim sebavedomím nie sme spokojní, môžeme s ním pracovať a zmeniť ho: slabé stránky prijmem, alebo niečo spravím preto, aby som ich zmenil a prijal (som tučný - začnem behať) alebo zo svojich nedostatkov spravím prednosti (ženy s malými prsiami sú nespokojné, veľký zadok im vadí, ... pritom je XY chlapov, ktorým sa páči práve takéto ženy). Ak so svojim sebavedomím sme spokojní, musíme ho ďalej rozvíjať (čo nekvitne, vedne).

Dôležité je, aby ste si uvedomili, že sebavedomie máte, hľadali ho v sebe a pracovali s ním. Tým sa budete stávať ešte sebavedomejším.

Prečo má niekto zdravšie a niekto menej zdravé sebavedomie a ako so svojim sebavedomím pracovať, si povieme v ďalšom článku, ktorý tu pribudne snáď čoskoro :-) ...